Kyslé dažde a odlesňovanie

Odlesňovanie

Deforestácia je proces odlesňovania, ubúdania lesa.

Príčiny deforestácie:

ťažba dreva
budovanie infraštruktúry (mestá, diaľnice, priehrady)
získavanie poľnohospodárskej pôdy (orná pôda, pastviny)
získavanie dreva ako paliva pre domácnosti v rozvojových krajinách
znečistenie prostredia (ovzdušie, voda, kyslé dažde)
požiare

Negatívne dôsledky:

úhyn živočíšnych druhov - ohrozenie biodiverzity
znížená produkcia kyslíka
globálne otepľovanie - skleníkový efekt
zmena vzhľadu krajiny ( rast rozlohy púští)

Všade vo voľnej prírode, kde človek priamo nezasiahne svojou činnosťou, by napokon vznikol les. Lesy majú medzi ekosystémami nezastupiteľné miesto. V biosfére zaberajú najväčšiu rozlohu a komplexnosť ich štruktúry umožňuje maximálnu rozmanitosť foriem života. Lesy sú najrozšírenejší typ vegetácie na zemeguli. Sú najväčším producentom kyslíka, najvýznamnejším faktorom regulácie klímy...

Kyslé dažde

Kedysi kyslé dažde spôsobovali sopky, močiare a planktón v oceánoch. Dnes kyslé dažde vznikajú ako dôsledok intenzívneho spaľovania fosílnych palív s obsahom síri a dusíka, z výfukových plynov automobilov, či z freónov.

Kyslé dažde sú dôsledkom silného znečisťovania ovzdušia. Znečisťovanie je spôsobené prítomnosťou škodlivín ako napríklad oxidy síry, oxidy dusíka a iné.

Dopad na prírodu

Kyslý dážď ovplyvňuje lesy a iné živé organizmy, jazerá i vodné toky. V mnohých krajinách sveta došlo k poškodeniu stromov práve dôsledkom kyslých dažďov. Niektoré stromy sú tak vážne zasiahnuté kyslými dažďami, že postupne odumierajú. Stromy tiež pre svoj rast potrebujú zdravú pôdu (je absorbovaná).

Kyslé dažde poškodzujú u rastlín korene a listy, čo nepriaznivo ovplyvňuje obsah vody a živín, a znižuje sa ich fotosyntéza a rast.

Technické riešenie

V USA, množstvo uhoľných elektrární používa odsírovanie spalín, aby sa odstránili plyny obsahujúce síru.